Rozhovor - Dado Nagy 2019

Predpokladám, že vo Vašom živote, či už profesnom alebo súkromnom, sa veľa vecí točí okolo kníh. Čo pre Vás znamenajú?

Knihy sú pre mňa na jednej strane zamestnaním a zdrojom obživy a na druhej strane čoraz väčšou vášňou. Snažím sa sledovať čo vychádza a zachytiť všetky základné novinky. Veľa kníh dostávam, veľa si kupujem a do veľkej miery si na čítanie vyberám témy, ktorými práve žijem aj v osobnom živote. Keď sa doma z pracovného gauča pozriem okolo seba vidím množstvo titulov, do ktorých by som sa hneď pustil.

Viete odhadnúť, koľko kníh skrýva Vaša domáca knižnica?

Myslím, že by to mohlo byť okolo desať tisíc titulov. Pred niekoľkými rokmi sme sa sťahovali do väčšieho bytu, ale časť knižnice (asi 2000 kníh) som si nechal v práci a momentálne neviem kam by som ich doma dal, lebo medzičasom pribudli nové. Snažím sa to však z času na čas pretriediť.

Žijeme v dobe, kedy hýbu svetom moderné technológie. Aký je Váš názor na audio knihy, čítačky a iné novodobé formy literárnych diel?

Áno. Presne toto tvrdí moja žena – toto všetko môžeš mať v čítačke a nezaberie to toľko miesta. Jasné, že má pravdu, čítačky majú množstvo výhod a asi ma v blízkej budúcnosti nejaká neminie. Pre mňa je však kniha aj krásny zberateľský artefakt, ktorého sa nedokážem vzdať.

Ak máte možnosť osobnej voľby, akému literárnemu žánru dávate prednosť?

Nemám obľúbený žáner – keď sa pozriem z už spomínaného gauča okolo seba – oproti mne je kniha fotografií Alana Hyžu, a na poličke napravo dve knihy sci-fi - Strossovo Accelerando a Morganova Pújčovna masa, vedľa dve knihy esejí, román Dragana Velikiča Vyšetrovateľ, ktorý je asi práve na rade, Camusov Mor, tri knihy o teórii románu a písaní od Milana Kunderu, vedľa niekoľko reportážnych kníh z Absyntu, dve detektívky, Baumanova Retrotópia, dve diela evolučného biológa Yuvala Noaha Harariho, dve krásne detské knihy atď. Keby som tak mal viac času ...

Ako často čítate?

Čítam v podstate každý deň, ale keďže pripravujem literárne relácie a moderujem knižné prezentácie, musím svoje čítanie maximálne racionalizovať. Čiže čítať rýchlo a referenčne. To mi síce umožňuje pripraviť sa na moderovanie alebo prezentovanie v krátkom čase, ale je najväčším nepriateľom toho, aby som si mohol knihu vychutnať.

Siete slovenských kníhkupectiev dnes majú v ponuke mnohé knižné tituly domácich autorov, mnohí z nich sú mená nové, človek nadobúda niekedy pocit, že sa u nás "spisovatelia" a ich romány "rodia" doslova na počkanie. Dá sa vlastne nazvať spisovateľom každý, kto vydá knihu?

Máte pravdu, hoci to tak možno nevyzerá, ale ľudia kupujú čoraz viac kníh a najväčší záujem je momentálne práve o diela slovenských autorov. Verím, že z kvantity môže postupne vyrásť aj kvalita.

Ako hodnotíte našich novodobých autorov a autoriek, témy, o ktorých píšu? Ako na vás osobne vplýva súčasná slovenská literatúra ako-taká?

To je ťažká otázka a vyžadovala by si dlhú a podrobnú odpoveď. Diferencujú sa literárne žánre často, som až prekvapený, ako veľmi. O väčšine z nich však verejnosť príliš netuší. Napríklad, že aj v slovenskej próze funguje v rámci literárnej fantastiky žáner nazývaný splater alebo ako veľmi sa v poslednom čase rozšíril počet domácich autorov píšucich detektívky. Objavilo sa niekoľko nových talentov – Daniel Majling, Peter Balko, reportér Arpád Soltész či jeho kolegyňa Veronika Homolová Tóthová.

Čiže, určite sa je na čo tešiť.


Zhovárala sa: Barbora Zajačková