Hammam v minulosti slúžil ako vaňový kúpeľ pre bohatú šľachtu a finančných magnátov. Dnes je k dispozícii nielen kúpeľným hosťom, ale aj širokej verejnosti. Hostia v kúpeľoch ho využívajú ako odpočiváreň a miesto podávania masáží. Jeho príjemné prostredie, krása a exotickosť interiéru dokážu nabiť vyčerpaný organizmus novou energiou, a tým aj znásobiť pozitívne účinky unikátnych liečebných prameňov.
História
tejto významnej stavby sa začala v okamihu, keď vtedajšia majiteľka kúpeľov – Ifigénia de Castries d´Harcourt, uvidela na svetovej výstave v Paríži model prepychového tureckého kúpeľa. Bola ním priam očarená. Odcestovala preto do Egypta a požiadala miestokráľa Izmaila o povolenie postaviť Hammam i v Trenčianskych Tepliciach. Izmail jej žiadosti vyhovel, a poslal s ňou do Trenčianskych Teplíc svojho dvorného architekta Františka Schmoranza ml. Hammam, čo v preklade z arabčiny znamená kúpeľ, dostavali v roku 1888 a táto stavba dovtedy nemala v Európe obdobu.
Architektúra
Prvá vec, ktorá prekvapí návštevníka hneď pri vstupe je osvetlenie haly Hammamu z troch kopúl so zasklenými otvormi, čo vytvára dojem hviezdnej oblohy. Na steny naaranžoval architekt Schmoranz dve farebné ružice po vzore kostolných ružíc. Každá časť zábradlia na galérii je vytesaná z jediného kusa kameňa, uprostred haly je umiestnená mramorová fontána. Pásy arabesiek sa vinú do troch kopúl, ktoré tvoria klenbu celej stavby. Dva rady stĺpov vytesaných z jemného pieskovca oddeľujú halu Hammamu od odpočívacích kabín, vykladaných ozdobnými obkladačkami, na každej druhej kabíne je monogram Ifigénie de Castries.
Súčasnosť
Dnes slúži Hammam pre kúpeľných hostí ako odpočinok po kúpeli a taktiež sa tu poskytujú masáže. Je prístupný každému, jednak ako miesto pre poskytovanie kúpeľných procedúr a jednak ako zaujímavá historická pamiatka. Všetci, ktorí sa uzdravili a ešte uzdravia v trenčianskoteplickom Hammame, si môžu pripomenúť známy citát:
Existuje väčšie šťastie ako byť zdravým a to je – uzdraviť sa