Deň, kedy som spoznala Ivetku, nám počasie na Potulky prírodou v okolí Trenčianskych Teplíc veľmi neprialo. Rozhodla som sa, že si urobíme len krátku prechádzku (ak sa vôbec v takomto počasí niekto prihlási) a prejdeme sa aspoň k vodnej priehrade Baračka. Pri Infocentre v Paxe na mňa čakali tri dámy. Z krátkeho rozhovoru s nimi som však hneď pochopila, že takáto krátka prechádzka im stačiť nebude, preto som navrhla okruh Heinrichov prameň - Biela skala - Vyhliadka Jeleň. Na prvú potulku som so sebou viedla tri neznáme ženy, ktoré ani netušili, čo ich vlastne čaká. Stretli sa náhodou, mali však rovnaký cieľ. Nesedieť po procedúrach na izbe pri televízii, ale zažiť niečo nové, uvidieť a potešiť oči nádhernými výhľadmi.
Keď som ich o týždeň neskôr opäť stretla pri potulkách, boli to už priateľky, ktoré mi nadšene rozprávali, čo všetko za ten krátky čas stihli prejsť a vidieť. A to je v podstate hlavný cieľ našich potuliek. Spojiť ľudí s rovnakým úmyslom, pomôcť im orientovať sa v okolitých lesoch a poradiť im, kam sa vydať za krásami prírody. Za týždeň toho Ivetka s priateľkami pochodila naozaj veľa, takmer som im už nemala čo ponúknuť. No cestu do Novej Dubnice cez Dedovec zatiaľ nestihli objaviť, a tak sme sa spolu opäť raz vybrali túlať...
Počas prechádzok sa zvyknem pýtať hostí odkiaľ prichádzajú, aké zdravotné problémy ich priviedli do kúpeľov, či by sa k nám vrátili a ak áno, tak prečo. Zbieram životné príbehy, rada si vypočujem názory a učím sa. Jeden príbeh ma opäť zaujal natoľko, že sa s vami oň chcem podeliť.
Ivetka sa vrátila do Trenčianskych Teplíc už druhýkrát. Prvý prišla ako mladé dievča, neskôr ako slobodná žena, a teraz ako dáma. Porozprávala mi, ako sa tu pred osemnástimi rokmi zoznámila s mužom, ktorý ju natoľko zaujal a očaril, že sa neskôr stal aj jej manželom. Spolu majú dve deti a Trenčianske Teplice sa stali (doslova) ich srdcovou záležitosťou. Keď sme sa náhodou stretli navečer na promenáde, bola už v sprievode svojho manžela. Prišiel si sem za ňou oddýchnuť a zaspomínať si. Pochválili sa mi, že spomienky sú také dokonalé, aj izbu mali tú istú, ako vtedy, keď sa tu zoznámili. Takýto príbeh zo skutočného života ma teší a fascinuje o to viac, že začal práve tu, u nás v kúpeľoch.
Ivetka, si tu už po tretíkrát a predsa, trasy ktoré som ti ukázala, a ktoré si aj sama neskôr objavila, vidíš akoby prvýkrát. Ako je to možné?
„Vlastne až teraz po toľkých rokoch som objavila kúzlo turistiky, nikdy predtým ma nelákala, alebo som na ňu nemala čas. Teraz však viem, aké je túlanie zaujímavé a pokúsim sa presvedčiť aj manžela, aby sa ku mne pridal.“
Potulky bývajú pravidelne raz za týždeň, čo tebe a tvojim priateľkám určite nestačilo. Ktoré trasy ste stihli za tento čas prejsť?
„Pri prvých potulkách sme všetky tri zistili, že nás bude baviť spolu objavovať krásy okolia, preto sme hneď na druhý deň vyšli na Klepáč a Machnáč, ďalší vyšli na Čvirigovec, potom Baske, Omšenskú babu a nezabudli sme ani na krásne výhľady zo Sokolovice, Bartošovice a zo Starého hája. Prešli sme si Kamenné vráta, Kýšky aj Grófovec. A keď sa pridá pekné počasie, je to tu úplná nádhera.“
Turistika sa ti tak zapáčila, že si tu v podstate chodila do prírody každý deň. Budeš v tom pokračovať aj doma?
„Počiatočnou motiváciou bolo získať sedem fotiek s pointami súťaže Poď na túru. Neskôr sme pridali aj bicykle z požičovne v hoteli KRYM a previezli sme sa po okolitej cyklotrase cez Trenčiansku Teplú do Opatovej. Takže áno, veľmi rada by som v týchto aktivitách pokračovala aj doma, pretože bývam v malebnom Turci, kde je tiež veľa krásnych výziev.“
Ako to vidíš nabudúce? Vrátiš sa sem? A ak áno, prečo?
„Kúpele Trenčianske Teplice mi zdravotne naozaj pomáhajú, som tu veľmi spokojná s procedúrami, ubytovaním aj so stravou. Určite sa sem budem chcieť opäť vrátiť. Veď je tu ešte veľa krás, ktoré by som chcela vidieť.“
S Ivetkou sa zhovárala Dagmar Blažová
